Metropolita Rastislav vysvetlil, kto je náš blížny a čo je pomoc blížnemu

Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie

Jeho Blaženosť, metropolita Rastislav, počas nedeľnej liturgie v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove predniesol homíliu, v ktorej sa venoval evanjeliu 25. nedele po Päťdesiatnici. Ako uviedlo Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie, vladyka vysvetlil, že tento úryvok prináša odpoveď na jednu zo základných otázok kresťanského života: čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?

Metropolita pripomenul slová zo Svätého písma:

„Spasiteľ sa zákonníka pýta: ‘Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?’ A keď zákonník správne odpovedá: ‘Milovať budeš Hospodina z celého svojho srdca a svojho blížneho ako seba samého,’ pochválil ho slovami: ‘Správne si odpovedal: toto rob a budeš žiť!’ (Lk 10, 26–28).“

Ako zdôraznil, aj druhá otázka zákonníka – „A kto je môj blížny?" (Lk 10, 29) – ukazuje nepokoj jeho svedomia. Vladyka vysvetlil Kristovu odpoveď podobenstvom o mužovi prepadnutom lotrami a dodal, že každý účastník príbehu odpovedá svojím konaním na otázku vo vlastnom srdci:

„Kňaz a levita sa pri pohľade na polomŕtveho človeka pýtajú: Čo sa mi stane, ak sa pri tomto človekovi zastavím? Samaritán si kladie inú otázku: Čo sa stane tomuto človekovi, ak sa pri ňom nezastavím?“

Metropolita pripomenul, že prví dvaja „bojovali s predpismi, ktoré im zakazovali dotknúť sa človeka, ktorý by mohol byť mŕtvy“, zatiaľ čo Samaritán „zápasil iba so svojím srdcom“. Vladyka zároveň vyzval veriacich, aby sa vedeli pozrieť na seba očami raneného človeka:

„Ak by sme sa skúsili pozrieť na seba očami dobitého človeka, možno by sme si mali položiť otázku: O čo sme sa vo svojom živote nechali obrať? V čom sme odbočili zo správnej cesty? V čom sme zranení, možno až polomŕtvi?“

Citoval aj slová sv. Jána Zlatoústeho o povolaní kresťana pomáhať duchovne chorým:

„Nehovorme: Toto je práca pre kňazov a mníchov! Keď vidíme niekoho, kto potrebuje uzdravenie tela alebo duše, nehovorme: Prečo sa oňho nepostará niekto iný? Pomoc blížnemu je ako nájdenie pokladu. Ak na jeho rany nalejeme slovo poučenia ako olej, ak ich obviažeme svojou miernosťou a vyliečime trpezlivosťou, náš blížny nás obohatí viac než akýkoľvek hmotný poklad. Žiaden pôst, žiadne bdenie ani celonočné modlitby nám nemôžu priniesť toľko, ako záchrana blížneho.“

Vladyka upozornil, že vstup do pôstu pred sviatkom Narodenia Christovho znamená obnoviť snahu žiť evanjelium prakticky:

„Často sa stáva, že si ľudia znepríjemňujú život sami a spôsobujú rany sebe aj iným. Jedného urazili, druhého ponížili, tretí zostal nepovšimnutý. Každý z nás sa v niektorých okamihoch života podobá človekovi z dnešného podobenstva – opustenému pri ceste.“

Dodáva, že aj najmenšie prejavy lásky môžu priniesť uzdravenie: „dobré slovo, úsmev, modlitba, súcitný pohľad — môže povzbudiť toho, kto stratil nádej.“

Na záver metropolita pripomenul Kristove slová, ktoré podľa neho platia pre každého veriaceho:

„Slová dnešného Evanjelia: ‘Choď a rob podobne!’ (Lk 10, 37) – rob tak, ako sa zachoval milosrdný Samaritán, rob tak, ako konal sám Hospodin – platia pre každého z nás. Ak chceme vedieť, kto je náš blížny, stačí sa pozrieť na tých, ktorí práve teraz potrebujú našu pomoc. Nech nám Hospodin daruje srdce, ktoré bude vždy otvorené pre potreby iných, myseľ ochotnú pomáhať a život, ktorý bude ako čisté zrkadlo na všetky strany odrážať Jeho lásku.“

Dříve SPN informoval o tom, že metropolita Rastislav slúžil liturgiu k začiatku Roždestvanského pôstu.

Přečtěte si také