Slovo metropolita Rastislava pri 1700. výročí kresťanstva v Gruzínsku

Metropolita Rastislav. Foto:FB/ gruzínský patriarchát/საქართველოს საპატრიარქო

Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska, sa v stredu 14. októbra po skončení slávnostnej božskej liturgie v katedrále Sveticchoveli v gruzínskej Mcchete prihovoril katolikosovi-patriarchovi celého Gruzínska Šiovi III. a prítomným. Liturgia bola vyvrcholením osláv 1700. výročia vyhlásenia kresťanstva za štátne náboženstvo v Gruzínsku. Ako prejav bratskej lásky odovzdal vladyka gruzínskemu patriarchovi ikonu s časticou ostatkov svätej mučenice Ľudmily.

Vladyka hovorí v čase: 3:31:21

Vladyka svoj príhovor začal slovami:

„Vaša Svatost - Blaženosť, Vaša Excelencia, pán prezident, Vaše Vysokopreosvícensoti, drahí otcovia, bratia a sestry, pod posvätnými klenbami starobylej katedrály Sveticchoveli, pod ktorými zaznievali modlitby nespočetných kresťanských pokolení, vzdávame dnes vďaku Trojjedinému Bohu za veľký dar, ktorý pred sedemnástimi storočiami prijala požehnaná Gruzínska krajina – dar kresťanskej viery, ktorá sa stala základom jej duchovného života a neoddeliteľnou súčasťou jej historickej identity.“

V mene Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku vyjadril radosť z účasti na slávnosti.

„Prichádzame medzi vás ako bratia spojení rovnakou pravoslávnou a apoštolskou vierou, jednou svätou Eucharistiou a spoločným dedičstvom našich svätých otcov,“ povedal.

Metropolita pripomenul, že jubileum siaha do roku 326, keď sa za vlády kráľa Miriana III. stalo kresťanstvo štátnym náboženstvom kráľovstva Kartli.

„Táto udalosť, ktorá nasledovala krátko po prvom všeobecnom nicejskom sneme, nebola iba významným medzníkom v politických a kultúrnych dejinách Gruzínska. Stala sa začiatkom novej kapitoly duchovných dejín národa, ktorý prijal evanjelium a po stáročia vydával dobré svedectvo o Kristovi uprostred mnohých ťažkých skúšok,“ zdôraznil.

Vyzdvihol aj vernosť gruzínskeho národa viere v ťažkých časoch.

„Gruzínsky národ v priebehu dejín opakovane čelil vojnám, prenasledovaniu a otrasom, ktoré ohrozovali jeho slobodu a duchovnú kontinuitu. Napriek všetkému si však dokázal zachovať kresťanskú vieru ako prameň svojej nádeje, ako oporu utrpenia, ako svetlo, ktoré mu pomáhalo znovu nachádzať cestu aj v tých najťažších chvíľach,“ uviedol.

Vladyka poukázal na duchovné puto medzi oboma cirkvami, ktoré spája postava svätej ženy na počiatku ich kresťanských dejín.

 „Osobitá Božia láska a prozreteľnosť spôsobili, že neúnavná apoštolská práca svätej Nino, ktorá v rukách niesla kríž z viniča, osvietila celú krajinu svetlom Kristovho evanjelia. Nám, ktorí prichádzame z krajov srdca Európy, je to obzvlášť blízke, pretože aj u nás Kristova viera zažiarila vďaka horlivému pôsobeniu inej veľkej ženy, svätej kňažnej Ľudmily. Sila ich viery a duchovnej autority položila základy oboch našich miestnych pravoslávnych cirkví.“

Ikonu s ostatkami sv. Ľudmily odovzdal patriarchovi so slovami:

„Prijmite ju ako znamenie nášho spoločenstva vo viere a pripomienku duchovného puta medzi našimi krajinami a miestnymi pravoslávnymi cirkvami. Tento dar vám pripomína, že hoci nás oddeľujú zemepisné vzdialenosti a odlišné historické skúsenosti, v Kristovi sme si navzájom blízki.“

Na záver vladyka vyslovil prianie:

„Nech modlitebný príhovor svätej Ľudmily spolu s vrúcnymi modlitbami svätej Nino vždy sprevádza naše národy, chráni naše rodiny a vedie naše pokolenia v poznávaní Krista, ktorý je cesta, pravda a život. Nech nám zároveň pomáha, aby sme aj v budúcnosti rozvíjali bratské vzťahy, prehlbovali vzájomné porozumenie a spoločne vydávali dobré svedectvo o pravoslávnej viere vo svete, ktorý tak veľmi potrebuje svornosť a nádej.“

Skôr SPN informoval o tom, že metropolita Rastislav slúžil s gruzínskym patriarchom Šiom III. v katedrále Sveticchoveli.

Prinášame plné znenie slova Jeho Blaženosti Rastislava, arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska. Vladyka ho predniesol v stredu 14. októbra 2026 po slávnostnej božskej liturgii v katedrále Sveticchoveli v gruzínskej Mcchete pri príležitosti 1700. výročia vyhlásenia kresťanstva za štátne náboženstvo v Gruzínsku.

"Vaša Svätosť a Blaženosť, Vaša Excelencia, pán prezident, Vaše Vysokopreosvietenosti, drahí otcovia, bratia a sestry,

pod posvätnými klenbami starobylej katedrály Sveticchoveli, pod ktorými zaznievali modlitby nespočetných kresťanských pokolení, vzdávame dnes vďaku Trojjedinému Bohu za veľký dar, ktorý pred sedemnástimi storočiami prijala požehnaná gruzínska krajina – dar kresťanskej viery, ktorá sa stala základom jej duchovného života a neoddeliteľnou súčasťou jej historickej identity.

Vaša Svätosť, dovoľte mi, aby som v mene Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, jej duchovenstva a veriacich, ako aj vo svojom mene, vyjadril úprimnú radosť z toho, že môžeme byť účastníkmi tejto výnimočnej slávnosti.

Prichádzame medzi vás ako bratia spojení rovnakou pravoslávnou a apoštolskou vierou, jednou svätou Eucharistiou a spoločným dedičstvom našich svätých otcov.

Dnešné jubileum nás vracia do dávneho roku 326, keď sa za vlády kráľa Miriana III. kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom kráľovstva Kartli. Táto udalosť, ktorá nasledovala krátko po Prvom všeobecnom nicejskom sneme, nebola iba významným medzníkom v politických a kultúrnych dejinách Gruzínska. Stala sa začiatkom novej kapitoly duchovných dejín národa, ktorý prijal evanjelium a po stáročia vydával dobré svedectvo o Kristovi uprostred mnohých ťažkých skúšok.

Gruzínsky národ v priebehu dejín opakovane čelil vojnám, prenasledovaniu a otrasom, ktoré ohrozovali jeho slobodu a duchovnú kontinuitu. Napriek všetkému si však dokázal zachovať kresťanskú vieru ako prameň svojej nádeje, ako oporu v utrpení, ako svetlo, ktoré mu pomáhalo znovu nachádzať cestu aj v tých najťažších chvíľach.

Osobitá Božia láska a prozreteľnosť spôsobili, že neúnavná apoštolská práca svätej Nino, ktorá v rukách niesla kríž z viniča, osvietila celú krajinu svetlom Kristovho evanjelia. Nám, ktorí prichádzame z krajov srdca Európy, je to obzvlášť blízke, pretože aj u nás Kristova viera zažiarila vďaka horlivému pôsobeniu inej veľkej ženy, svätej kňažnej Ľudmily. Sila ich viery a duchovnej autority položila základy oboch našich miestnych pravoslávnych cirkví.

Dovoľte mi preto odovzdať Vašej Svätosti a Blaženosti ako prejav našej bratskej lásky a duchovnej blízkosti svätú ikonu s časticou ostatkov svätej mučenice Ľudmily. Prijmite ju ako znamenie nášho spoločenstva vo viere a pripomienku duchovného puta medzi našimi krajinami a miestnymi pravoslávnymi cirkvami.

Tento dar vám pripomína, že hoci nás oddeľujú zemepisné vzdialenosti a odlišné historické skúsenosti, v Kristovi sme si navzájom blízki. Nech modlitebný príhovor svätej Ľudmily spolu s vrúcnymi modlitbami svätej Nino vždy sprevádza naše národy, chráni naše rodiny a vedie naše pokolenia v poznávaní Krista, ktorý je cesta, pravda a život.

Nech nám zároveň pomáha, aby sme aj v budúcnosti rozvíjali bratské vzťahy, prehlbovali vzájomné porozumenie a spoločne vydávali dobré svedectvo o pravoslávnej viere vo svete, ktorý tak veľmi potrebuje svornosť a nádej."

Přečtěte si také