Vladyka Juraj v Brezine: "Svätí nie sú múzejné exponáty"

Zdroj: FB MKPE

V nedeľu 15. marca 2026 sa vo farnosti Brezina uskutočnila výnimočná duchovná slávnosť. Michalovsko-košický arcibiskup Juraj počas svätej liturgie odovzdal miestnemu chrámu vzácny dar – ostatky prepodobného Simeona Dajbabského, veľkého čiernohorského svätca z prelomu 19. a 20. storočia. Prinášame vám skrátený prepis jeho slávnostného príhovoru.

Svätí nie sú múzejné exponáty

Vladyka Juraj v úvode zdôraznil, že relikvie svätého Simeona, ktoré farnosti zveruje, nemajú byť len historickou pamiatkou. „Ja vám dnes zverujem poklad a na vás je, ako s týmto pokladom naložíte. Či sa svätý Simeon (...) stane súčasťou vášho farského spoločenstva. Nie ako múzejný exponát, ale ako živý člen, ako súčasť tejto farskej rodiny,“ uviedol arcibiskup. Zároveň pripomenul, že svätí Simeon a Helena (spolupatrónka eparchie, ktorej ostatky už v chráme sú) nie sú mŕtvi ľudia: „Oni nie sú ako živí, oni sú skutočne živí (...) sú živí, stoja pred Božým trónom a môžeme okúsiť silnú moc ich príhovoru, ich modlitie.“

Význam Veľkého pôstu a zmena vnútra

Arcibiskup vysvetlil, že obdobie pôstu nie je o diéte, ale o hlbokej vnútornej premene. „Počas veľkého pôstu sa pripravujeme zmenou vnútra na to, aby sme boli schopní zhľadnúť a uvidieť záblesk božského svetla, svetla nádeje, svetla života, ktoré vyžaruje z prázdneho Kristova hrobu.“ vysvetlil vladyka. Zdôraznil, že pôst nám bol darovaný, aby sme srdcia pripravili na stretnutie s Pánom a nestali sa len davom, ktorý čaká na „efektný zázrak“, pričom mu uniká podstata viery.

Kríž ako znak nádeje, nie záhuby

Uprostred pôstu je veriacim predložený k úcte kríž, ktorý vladyka označil za najstrašnejší popravčí nástroj, aký človek vymyslel, no ktorý sa vďaka Kristovi premenil. „Zo znaku smrti a záhuby, bolesti a utrpenia, sa stal znakom nádeje. Lebo na jeho dreve náš Pán zvíťazil,“ zdôraznil v homílii. Pripomenul, že každý človek nesie svoj osobný kríž – chorobu, stratu blízkeho alebo neúspech. Keď však tieto kríže spojíme s Kristovým, Boh sa v našich životoch oslávi.

Pýtajme sa Boha a načúvajme mu

Vladyka Juraj povzbudil veriacich k aktívnemu duchovnému zápasu a dialógu s Bohom.

...pýtajme sa pána. Pýtajme sa ho prečo, ale nielen sa pýtajme, ale aj načúvajme, čo nám odpoveda. Lebo často niečo po pánovi chceme, často sa našho otca, ktorý je na nebesiach a pritom tak blízky, často sa ho pýtame a on hovorí, ale my už často ani nechceme počuť odpovede, odpovedáme si sami.

Podľa jeho slov Boh netúži po tom, aby jeho deti trpeli, a hoci život veriacich nie je „prechádzka sadom ruží“, v Kristovi nachádzame niekoho, kto nám pomáha našu ťarchu niesť.

Slobodné deti, nie otroci strachu

V závere vladyka vyzval k odvahe a slobode v Duchu Svätom. „Takými nás Boh chcel mať. Slobodnými deťmi, nie otrokmi, ktoré sa boja smrti a niečoho ako osud, ktoré sa boja všetkého,“ povedal vladyka Juraj. Veriacich vyzval, aby sa k svojim svätým ochrancom utiekali otvorene so svojimi radosťami aj problémami. „Keď už budete padať a budete sa báť, volajte, pýtajte sa, bojujte, zápaste. Celé Písmo sväté je plné príhod, kedy Boh sa teší z toho, keď sa jeho deti pýtajú,“ dodal na záver.

SPN dříve informoval: Vladyka Juraj v Sobranciach: Pamiatka sv. Benedikta z Nursie

Přečtěte si také

Proč Bůh dopouští utrpení? Pravoslavný pohled

Zlo a bolest nejsou Božími tresty, jsou plodem padlého světa. Co na otázku utrpení odpovídá pravoslavná tradice?

Co naše Církev udělala s dědictvím a odkazem sv. Gorazda?

Téměř neporušená tráva před křížem na Kobyliské střelnici. Několik desítek lidí. A jeden dopis, který nás nenechá klidnými. Jeho autor se ptá: Co jsme za osmdesát čtyři let udělali s dědictvím, které nám sv. Gorazd zanechal?

Proč pravoslavní uctívají ostatky svatých: časté omyly

Uctívání ostatků svatých bývá terčem nedorozumění a nařčení z modloslužby. Vysvětlujeme, na jaké teologii pravoslavná úcta k relikviím skutečně stojí.

Co je známo o vraždě ve Svatohorské lávře

Ve Svatohorské lávře zabili mnicha a zranili další dva. Co je o tragédii známo?

Proč pravoslavní ctí ikony a nejde o modloslužbu

Pravoslavní křesťané ikony neuctívají jako bohy, ale ctí skrze ně toho, koho zobrazují. Odkud tato tradice pochází a jak církev odpovídá na časté námitky o modloslužbě?

Co si Češi myslí o pravoslaví?

Proč Češi automaticky spojují pravoslaví s Ruskem? Nedbalost médií, mlčení církve i skutečné kořeny nálepky, která dopadá na celou komunitu.