Michalovce oslavili sviatok eparchiálnych patrónov
Dňa 5. júna 2025 sa v katedrálnom chráme svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach konala slávnostná archijerejská liturgia pri príležitosti sviatku svätých patrónov Michalovsko-košickej eparchie – kniežaťa Rastislava Moravského, novomučeníkov Heleny zo Sinope a Pachomia Nového, a kňaza vyznávača Alexia Tótha.
Svätú liturgiu slúžil Jeho Vysokopreosvícenost Juraj, arcibiskup michalovsko-košický, za účasti početného duchovenstva eparchie a veriacich. Počas malého vchodu bol do hodnosti protojereja povýšený otec Marek Gubik novo menovaný michalovský arcidekan, Informácia bola zverejnená na facebookovom profile Michalovsko-košickej eparchie.
Slávnosť svojou prítomnosťou poctili aj významní hostia z občianskej sféry – primátor mesta Michalovce Mgr. Miroslav Dufinec a prednosta Okresného úradu v Michalovciach Ing. Michal Galan.
V kázni po čítaní Evanjelia arcibiskup zdôraznil jedinečný význam spoločnej liturgickej eucharistickej oslavy eparchiálneho patrocínia a stručne načrtol históriu prítomnosti svätej všeobecnej (teda katolíckej) pravoslávnej cirkvi na teritoriu Zemplína, Abova a Gemera a Slovenska všeobecne, sledujúc "panónsku líniu" od apoštola Andronika a jeho ženy Júnie, učeníkov apoštola Pavla, cez milánsku ambroziánsku misiu na žiadosť blahovernej markomanskej (germánskej) kráľovnej Fritigil, ako o nej svedčí životopisec sv. Ambróza diakon Pavlín z Milána, cyrilometodskú misiu (Metod bol arcibiskupom Andronikovho Sirmia, Panónie a Moravy), až k apoštolskej pôsobnosti sv.kráľa Štefana Uhorského. Pozornosť bola venovaná aj misionárskej činnosti eparchiálneho spolupatróna, kňaza Alexia Tótha, medzi našimi rodákmi v Amerike. "Dnes ako váš επίσκοπος ďakujem Bohu za svedectvo kresťanskej pravoslávnej viery každého z vás, duchovného a veriaceho, a vyprosujem vám u Pána vytrvalosť a blahodať Svätého Ducha. Prosím, nezabúdajte ani vy na na mňa vo svojich modlitbách," povedal michalovsko-košický archijerej. Následne všetkých povzbudil k aktívnemu sviatostnému a liturgickému životu a poznamenal, že aj napriek tomu, že nás možno nieje veľa, sme ako pravoslávni povolaní byť soľou zeme, predovšetkým každodenným životom a osobnými rozhodnutiami v svetle Evanjelia.
