Arcibiskup Juraj pripomenul zabudnutú markomanskú kráľovnú Fritigildu
Arcibiskup Juraj pripomenul príbeh markomanskej kráľovnej Fritigildy, ktorá sa na prelome 4. a 5. storočia usilovala o prijatie nicejského vyznania viery.
Michalovsko-košický pravoslávny arcibiskup Juraj pripomenul pozoruhodnú, no málo známu osobnosť raných kresťanských dejín strednej Európy. Vo svojom príspevku zverejnenom Michalovsko-košickou pravoslávnou eparchiou sa venoval markomanskej kráľovnej Fritigilde, ktorá sa podľa zachovaných historických svedectiev usilovala o prijatie nicejského vyznania viery a jeho šírenie medzi svojím ľudom.
Na prelome 4. a 5. storočia obýval germánsky kmeň Markomanov oblasti na pomedzí dnešného Slovenska, Moravy a Rakúska. Markomani boli organizovaní ako kráľovstvo a počas svojej histórie opakovane vstupovali do konfliktov s Rímskou ríšou. V tomto období sa medzi germánskymi kmeňmi šírilo kresťanstvo, často však v podobe arianizmu.
Arianizmus, pomenovaný podľa alexandrijského kňaza Ária, odmietal učenie o rovnakej božskej podstate Božieho Syna a Boha Otca. Prvý všeobecný snem v Nicei v roku 325 toto učenie odsúdil a vyjadril vieru Cirkvi v to, že Syn je jednej podstaty s Otcom. Arianizmus však naďalej nachádzal prívržencov, okrem iného práve medzi germánskymi národmi.
Arcibiskup Juraj v tejto súvislosti upozornil na kráľovnú Fritigildu, ktorá je považovaná za poslednú historicky doloženú panovníčku Markomanov. Jej príbeh sa zachoval predovšetkým vďaka životopisu svätého Ambróza Milánskeho, významného biskupa a cirkevného otca, ktorý zomrel v roku 397. Životopis napísal milánsky diakon Paulinus na žiadosť svätého Augustína.
Podľa Paulinovho svedectva sa Fritigilda dozvedela o svätom Ambrózovi od kresťanského obchodníka, ktorý prišiel z oblasti dnešného Talianska. Správy o milánskom biskupovi v nej vzbudili záujem o kresťanskú vieru, a preto sa rozhodla požiadať ho o duchovné poučenie.
Svätý Ambróz jej žiadosti vyhovel a zaslal jej rozsiahly list, v ktorom vysvetľoval základy kresťanského učenia. Zároveň ju vyzval, aby svojho manžela presvedčila na uzavretie mieru s Rimanmi. Jeho pôsobenie tak podľa zachovaného svedectva presahovalo náboženskú oblasť a dotýkalo sa aj vzťahov medzi Markomanmi a Rímskou ríšou.
Fritigilda sa následne rozhodla vydať do Milána, aby sa s biskupom osobne stretla. Jej cesta sa však skončila sklamaním. Keď do mesta dorazila, zistila, že Ambróz už zomrel. Práve túto udalosť zachytáva Paulinus vo svojom životopise milánskeho svätca.
Arcibiskup Juraj upozornil, že z tohto historického prameňa vyplýva významná skutočnosť: svätý Ambróz pripravil na žiadosť markomanskej kráľovnej písomné poučenie o kresťanskej viere určené do oblasti dnešnej strednej Európy. Podľa arcibiskupa ho preto možno považovať za jedného z významných raných šíriteľov kresťanstva na území dnešného Slovenska.
Presný priebeh Fritigildinej návštevy Milána ani jej ďalšie osudy však nie sú známe. Arcibiskup vo svojom texte pripúšťa možnosť, že sa kráľovná stretla s Ambrózovým nástupcom, svätým Simplicianom, ktorý mohol jej prijatie nicejskej viery dokončiť. Túto možnosť však predstavuje iba ako historickú úvahu, nie ako doloženú skutočnosť.
Podľa arcibiskupa Juraja by Fritigilda nemala zostať bokom pri pripomínaní kresťanských dejín strednej Európy. Zdôraznil, že jej príbeh poukazuje na prítomnosť kresťanskej viery v tomto priestore už niekoľko storočí pred veľkomoravskou misiou svätých Cyrila a Metoda.
Na pamiatku markomanskej kráľovnej preto nechal vytvoriť jej ikonu u srbskej ikonografky Radmily Nestorovićovej, ktorá je tiež autorkou ikon českých novomučeníkov a svätého Stanislava Nasadila. Ikona blahovernej kráľovnej Fritigildy má byť umiestnená v pravoslávnom katedrálnom chráme v Košiciach.
Kráľovná je na ikone zobrazená so zvitkom nesúcim grécky výraz homoúsios, teda „jednej podstaty“. Tento pojem predstavuje jeden zo základných výrazov nicejského vyznania viery a odkazuje na učenie o rovnakej božskej podstate Syna a Otca.
Michalovsko-košická eparchia si pamiatku kráľovnej Fritigildy pripomína 7. decembra spoločne so svätým Ambrózom Milánskym a ďalšími svätcami milánskej Cirkvi. V nedeľu blízku tomuto dňu sa v košickej katedrále podľa arcibiskupových slov slúži Božská liturgia podľa starobylého milánskeho bohoslužobného poriadku.
Arcibiskup Juraj zároveň pripravil návrhy tropára a kondáku venovaných Fritigilde. V týchto liturgických textoch sa pripomína ako panovníčka, ktorá sa odvrátila od ariánskeho učenia a prijala nicejskú vieru.
Príbeh kráľovnej Fritigildy tak podľa arcibiskupa predstavuje dôležitú pripomienku raných kresťanských koreňov strednej Európy a duchovného dedičstva, ktoré predchádzalo neskorším známejším etapám christianizácie tohto regiónu.
Skôr SPN informoval o tom, že arcibiskup Juraj slúžil v Košiciach večerňu k sviatku sv. Oľgy z Aljašky.
