Otec Martin Halík: „Boh chce, aby sme boli blízko seba"
Pravoslávna cirkevná obec v Markovciach si 23. novembra vypočula hlboké a veľmi ľudské kázanie otca Martina Halíka, ktorý veriacim pripomenul, čo znamená duchovná blízkosť, láska a trpezlivosť medzi ľuďmi.
Pravoslávna cirkevná obec v Markovciach zverejnila na svojom facebooku kázanie otca Martina Halíka z nedele 23. novembra. Prinášame jeho úplný prepis pre našich čitateľov
V mene Otca, Syna i Svätého Ducha, sláva Isusu Hristu. Drahí bratia i sestry, dneska už to je týždeň, čo nám začal pôst. Postupne sa tak pripravujeme na príchod Hrista, Spasiteľa, ako spievame na molebnoch.
A zároveň sa aj poučujeme v tom, čo je múdre robiť a čo nemúdre robiť. Vidíme v dnešnom evanjeliu, že aj keď človek je bohatý, aj keď má všetko, tak môže zajtra byť mŕtvy a už z toho, čo má, nebude mať nič. Niekedy závidíme druhým.
Tam na Gemeri, kde sme pôsobili, bol jeden taký, ktorý zamestnával veľa ľudí. Veľa ľudí zamestnával a bol bohatý. Ale len tí, ktorí mu boli blízko a ktorí s ním pracovali, tak vedeli to, že on je nešťastný. Lebo jeho žena tie peniaze míňala, bola taká, nebola čestná a on mal s ňou len trápenie.
Často závidíme, keď niekoho vidíme, že sa mu darí. Ale potom, keď toho človeka bližšie spoznáte, tak zistíte, že ho napríklad trápi rakovina a nevie, či ďalší deň tu bude, či tu bude o týždeň.
Choroby sa nevyhýbajú ani chudobným, ani bohatým. Nešťastie v rodinách sa nevyhýba ani chudobným, ani bohatým. A často každý máme svoje trápenie, ktoré Boh dopustil, ale Boh nám zároveň vždy k tým trápeniam dáva aj cestu.
Dáva aj cestu. Hovorí: „Príďte ku mne všetci, ktorí ste obťažení. Príďte ku mne všetci, ktorým je ťažko. A ja vás… ja vám pomôžem.“
Preto aj každý týždeň sa zhruba ideme do chrámu. Boh nám tak nariadil, že v nedeľu chodiť do chrámu, ale on nám to nenariadil ako nejaký tyran. Ale on nám to nariadil, pretože vie, že my si musíme oddýchnuť. Že my musíme načerpať. My sa musíme občerstviť.
Niekedy tak je, že niekto robí, robí, robí a teraz nechce sa mu ani jesť, najesť, nechce sa mu ani piť, ale mama mu povie: „Nájedi sa, choď sa napiť, urob si prestávku.“ A Boh aj nám tak hovorí: „V nedeľu urob si prestávku, choď do chrámu, choď sa pomodliť.“ Aby sme stále nemysleli na tie veci pozemské, ktoré nás trápia, ktoré sú potrebné – jedlo, pitie, oblečenie, dom. Ale aby sme aj mysleli na tie veci duchovné.
Tak som počul, že keď niekto je v práci, tak počúva. Krásne počúvajú ľudia. Aj som videl, že keď niekto má nadriadeného, nadriadený niečo povie a všetci: „Áno, áno, perfektné, dobre ste povedali." Aj keď si v hlave možno myslí, že to je somarina. Ale krásne sa učí tej poslušnosti a krásne v robote ľudia poslúchajú. A potom vie, čo je dôležité. Nie to pracovné, ale to osobné.
Keď prídem domov, kde mám rodinu, tak si poviem: „Tu v práci to nejako vytrpím, zvládnem, poslúcham, aby som nemal problémy, aby som nemal starosti, a prídem domov a tam je to hlavné.“ A teraz doma. A Boh nám hovorí: „Ešte aj doma počúvaj. Počúvaj svojho muža. Počúvajte, deti, svojich rodičov. Počúvajte ich.“
A nevadí, že sa všetko nevyrieši. Nevadí, že všetko nebude perfektné. Počúvajte a nehadajte sa. Nenapomínajte. Počúvajte tak, ako by ste boli v práci, a sústreďte sa na to hlavné. To hlavné je to duchovné. Na Boha.
A keď my počúvame v práci a všetko máme v práci potom v pokoji, tak potom máme kľud, potom sa môžeme sústrediť na tie veci doma. Keď počúvame doma, tak nemáme doma hádky a môžeme sa sústrediť na tie veci duchovné. Na to hlavné.
Pretože, ako vidíme, aj keď niekto má veľa a nahromadí veľa jedla, aj pitia, aj peňazí, že môže mať pre seba, koľko toho potrebuje, tak nemusí mu to byť vôbec na nič. Christus hovorí: kedy mu to je na nič? Keď to hromadil pre seba.
Tak ľudia robia, že hromadia často pre svoje deti. Že chcú, aby ich deti sa mali dobre. A to je krásne. Každý má na to právo. Hromadiť pre svoje deti, odkladať svojim deťom, a to je krásne. Tedy nehromadíme pre seba.
Ale je to stále naša rodina. A Boh od nás chce ešte niečo navyše. Aby sme hromadili aj pre Hospodina Boha. Aby sme tomu, ktorý nám všetko daroval, ktorý nám zariadil robotu, ktorý nám vybavil zdravie, ktorý nám dal život, aby sme aj jemu slúžili. Takže pomáhame Cirkvi, alebo pomáhame trpiacim chudobným, v ktorých sa nám Christus, Boh, odkrýva.
Tak, drahí bratia i sestry, naozaj Boh tak dá, aby sme neslúžili sebe, ale slúžili Hospodinu Bohu. V nedeľu Boha počuli, že prišli do chrámu, tak, ako nám to Hospod Boh nariaďuje, ale uvedomili si, že to nie je preto, že by nás nemal rád, alebo že by po nás niečo chcel. To on preto, ako tá dobrá matka, on chce, aby sme si oddýchli, aby sme načerpali, aby sme mu boli blízko.
A tak nás aj pozýva, aby sme prišli na spoveď, pretože pri spovedi všetko zo seba môžeme zhodiť. Všetky tie hriechy, ktoré nás ťažia, všetky tie slová, ktoré sme povedali a ani sme nechceli. Všetky tie ťažké veci, aby sme ich mohli zo seba zhodiť, aby sme mohli z chrámu odísť takí ľahkí a zase nabrať silu na ďalší týždeň.
A Christus Boh, tak ako mama, chce nás mať blízko. Každý chce mať svoje deti blízko seba. A Christus chce, aby sme mu boli blízko. Tak blízko, že on sa premieňa na chlieb, aby aj mohol do našich nečistých, špinavých úst vstúpiť a byť v nás. Tak blízko nám chce byť. Keby sme ho videli, nedokázali by sme to prijať. Keby sme vedeli, čo to prijímanie je, tak by sme všetci popadali na zem. Keby sme chápali, aká je tá blízkosť.
Ale on prichádza ako obyčajný chlieb, aby sme to všetko vydržali. Aby sme ho dokázali prijať, lebo až tak blízko nás chce mať. Ako rodičia chcú mať blízko svoje deti. Christus je uprostred nás.
SPN nedávno informoval, že zomrel Ján Choma, najstarší kňaz Michalovsko-košickej eparchie.
