Metropolita Rastislav v Prešove: Nezakopávajme Božie dary
Na prestolný sviatok prešovskej katedrály metropolita Rastislav pripomenul, že Boh sa nás nespýta, koľko talentov sme dostali, ale čo sme s nimi urobili.
V nedeľu 20. septembra 2026 odslúžil Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav slávnostnú svätú liturgiu pri príležitosti prestolného sviatku Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove. Spolu s ním slúžili mitroforný protojerej Michal Švajko, jerej Milan Petriska a archidiakon Maxim (Duril), informuje portál Prešovskej pravoslávnej eparchie.
V homílii sa arcipastier zameral na podobenstvo o talentoch, ktoré zaznieva v evanjeliovom čítaní 16. nedele po Päťdesiatnici. „Podobenstvo o bohatom človekovi, ktorý sa chystal vypraviť na cestu do ďalekej krajiny a pred odchodom si zavolal svojich sluhov, ktorým zveril svoj majetok – tento príbeh je väčšine z nás dobre známy. Často našu pozornosť upúta obrovská hodnota alebo rozdielnosť zverenej sumy, niekedy nám však pritom unikne hlavná myšlienka evanjeliového príbehu o talentoch – že nie je dôležité, kto koľko dostal, ale ako s tým, čo dostal, naložil," povedal metropolita. Veriacim zároveň pripomenul, že pod pojmom talent netreba chápať len ľudské schopnosti a nadanie, ale každý dar, ktorý pochádza od Boha.
Túto myšlienku ďalej rozviedol: „Podobne ako sluhovia z podobenstva, aj každý z nás dostal od Boha nejaký talent. Nie sú to len schopnosti, vzdelanie alebo prirodzené nadanie. Dostali sme život, vieru, čas, ľudí okolo nás, príležitosti milovať, slúžiť, odpúšťať, modliť sa a prinášať dobro. Talenty – to sú všetky Božie dary, ktoré nám On dáva, aby sme ich využili na svoj úžitok i na prospech iných. Sú to Jeho dary, ktoré nám dáva nie preto, lebo sme si ich zaslúžili, ale preto, že nás miluje."
Metropolita vyzval prítomných, aby sa úprimne pozreli na to, ako so zverenými darmi zaobchádzajú. „Otázka, ktorú by sme si po vypočutí podobenstva o talentoch mali položiť, znie: Ako s darmi Hospodina nakladáme my? Využívame ich na dobro svoje aj iných, alebo ich – podobne ako nedbalý sluha z podobenstva – ‚zakopávame do zeme'? Za čo bol nedbalý sluha potrestaný? Za to, že sa mu nepodarilo z jedného talentu urobiť dva? Za to, že napriek svojmu úsiliu nedokázal splniť vôľu svojho pána? Nie. Bol potrestaný za to, že sa jeho vôľu ani len nepokúsil naplniť," zdôraznil.
Následne sa venoval tomu, ako spolu súvisí Božia láska, sloboda človeka a zodpovednosť za to, čo mu bolo zverené. „Hoci Boh zo Svojej strany prejavil voči človekovi nevýslovnú lásku a urobil všetko, čo od Neho závisí, pre našu spásu – otvoril nám cestu k večnému životu – od človeka čaká, či na Jeho lásku odpovie. Boh, ktorý stvoril človeka slobodného, si ľudskú slobodu nesmierne váži a neporušuje. Čaká na našu odpoveď. Práve tu je ukrytý kľúč k správnemu pochopeniu toho, prečo je také dôležité ‚nezakopať' Božie dary. Zveľaďovanie darovaných talentov by malo byť našou odpoveďou na Božiu lásku a prozreteľnosť, ktoré sprevádzajú každého z nás na našej životnej ceste," vysvetlil.
Vladyka upozornil aj na to, že vonkajšia zbožnosť sama osebe ešte nezaručuje, že človek Božie dary naozaj rozvíja. „Pretože možno chodiť do chrámu, počúvať Božie slovo, prijímať sväté Tajiny, modliť sa – a napriek tomu Božiu milosť ‚zakopať'. Môžeme vedieť, čo je správne, ale nerobiť to. Môžeme vedieť, že máme odpúšťať, ale vo svojom srdci živiť hnev. Môžeme vedieť, že máme pomáhať, ale odvracať sa od tých, ktorí našu pomoc potrebujú. Môžeme mať dar viery, ale nikdy sa oň svojím životom s nikým nepodeliť," uviedol s tým, že Boh od každého očakáva, aby Jeho dar neostal ležať ladom.
Na konkrétnych príkladoch potom ukázal, čo môže byť talentom v bežnom živote. „Christos sa nás nebude pýtať, koľko sme dostali, ale čo sme s tým urobili. Boh od nás nechce päť talentov, ak nám dal len jeden. Ale nechce ani to, aby sme ten jeden zakopali. Možno je tým jedným našim talentom rodina, manželstvo alebo deti, o ktoré sa staráme. Možno je ním nejaký starý alebo chorý človek, ktorého opatrujeme. Možno schopnosť povzbudiť druhého alebo trpezlivosť. Možno schopnosť odpustiť alebo naša viera. Možno jednoducho čas, ktorý niekomu venujeme."
Metropolita poukázal aj na samotný katedrálny chrám ako na plod práce ľudí, ktorí svoje dary dali do služby Cirkvi. „Mnohí svoje talenty nevyužívame, alebo ich dokonca zneužívame na zlé, a potom sa ešte čudujeme, prečo je také zložité žiť na tomto svete. Ak budeme ochotní vkladať svoje sily do užitočných vecí, nielen svet, v ktorom žijeme, sa bude rozvíjať, ale aj Christova Cirkev bude napredovať. Stačí sa rozhliadnuť po tomto chráme. Nič z toho, čo vidíme okolo seba, nevzniklo samo – všetko je výsledkom práce ľudí, ktorí boli ochotní priložiť ruku k dielu na Božiu slávu a prispieť svojimi talentmi. To, že sa tu pravidelne konajú bohoslužby, je takisto možné len vďaka ľuďom, ktorí sú ochotní venovať Bohu svoj čas, energiu a schopnosti. Kiež by sme spolu s nimi všetci pochopili, že na každej svätej liturgii v tomto chráme nám náš Spasiteľ ponúka to najvzácnejšie na tomto svete – Chlieb života a Kalich spásy: dáva nám v Eucharistii Samého Seba – celého, bezo zvyšku, úplne. A od nás chce, aby sme sa Mu odovzdali podobne: aby sme Mu darovali celý svoj život, celé naše srdce," povedal.
Na záver homílie obrátil pozornosť veriacich k Presvätej Bohorodičke, ktorej Narodenie Cirkev slávila na druhý deň. „Nech sa našou Sprievodkyňou na ceste zveľaďovania Božích darov stane Tá, ktorej Narodenie oslávime zajtra. Tá, ktorej príchod na svet sa stal predzvesťou vykúpenia ľudského rodu a obnovenia zväzku medzi nebom a zemou. Tá, ktorá si zvolila pre svoj život to jediné, čo je potrebné – dobrý podiel, ktorý sa Jej neodníme (Lk 10, 42). Spravme všetko, čo je v našich silách, využime čas, ktorý nám bol daný a každý deň Ju s dôverou a nádejou prosme: Presvätá Bohorodička, neopusť ma počas môjho života: nezver ma pod záštitu človeka, ale Ty sama sa ma zastaň a zmiluj sa." Touto krátkou a medzi veriacimi dobre známou modlitbou vladyka svoje slovo zakončil.
Skôr SPN informoval o tom, že metropolita Rastislav sa zúčastnil otvorenia akademického roka v Prešove.
