Kázeň metropolity Rastislava pri príležitosti sviatku Narodenia Christa
Metropolita Rastislav vo sviatočnej kázni zdôraznil duchovný význam Narodenia Christa a jeho posolstvo pre dnešného človeka.
V stredu 7. januára 2026 viedol Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska, v katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove božskú liturgiu pri príležitosti sviatku Narodenia Christa. Božskú liturgiu s ním spoluslúžili predstavený chrámu mitr. prot. Michal Švajko, jeromonach Milan Petrisko a archidiakon Maxim (Durila), informuje o tom Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove.
V priebehu liturgie metropolita Rastislav predniesol kázeň, v ktorej sa zamýšľal nad tajomstvom Christovho narodenia, jeho duchovným významom i jeho aktuálnosťou pre súčasného človeka. Kázeň zaznela v plnom znení takto:
„Svätý Ján Zlatoústy v jednej zo svojich homílií na sviatok Christovho Narodenia hovorí: Dnes vidím zvláštne a paradoxné tajomstvo – Boh je na zemi a človek v nebesiach. Dnes sa Ten, ktorý jestvuje večne, rodí a stáva sa tým, kým nikdy predtým nebol. Je Boh – a stáva sa človekom! Stáva sa človekom, a predsa zostáva Bohom! Cítim bázeň pred týmto tajomstvom. Čo o ňom môžem povedať? Že Boží Syn – netelesný, neviditeľný a neporušiteľný – prijal viditeľné a porušiteľné telo. Prečo? Pretože my ľudia veríme viac tomu, čo vidíme, než tomu, čo počujeme. Práve preto prijal Boh viditeľnú podobu človeka, aby rozptýlil každú pochybnosť o Svojej existencii. Prijal naše telo a dal nám Svojho Ducha. Daroval nám poklad večného života tým, že niečo prijal a niečo dal: prijal naše telo, aby ho posvätil – dal nám Svojho Ducha, aby nás spasil,"
Novonarodenému Christovi sa podľa jeho slov ako prví prišli pokloniť betlehemskí pastieri a perzskí mudrci.
„Z jednej strany ľudia bezvýznamní a opovrhovaní, ktorí stáli na okraji spoločnosti, a spolu s nimi z druhej strany cudzinci a inoverci, ktorí ani neboli považovaní za blížnych. Ale práve oni boli ako prví pozvaní k jasliam Božieho Syna, ktorý sa stal Synom človeka. V Jeho Kráľovstve sa mnohí poslední stanú prvými a znevažovaní budú poctení – veď ono je otvorené pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich pôvod či postavenie," skonštatoval vladyka.
Podľa jeho slov Christovo Narodenie nemáme prežívať len ako historickú udalosť, ale ako neustálu prítomnosť, ako skutočnosť, že Boží Syn sa v každom okamihu rodí pre každého z nás a ustavične nám ponúka príležitosť, aby sme sa spolu s Ním znovuzrodili aj my. Ak budeme chcieť, On zohreje aj naše srdce a pomôže nám uvedomiť si, že vzájomné porozumenie a súcit sú tým najvzácnejším, čo ako ľudia máme.
„Mnohí z nás častokrát vnímajú tento sviatok len ako obdobie dovolenky či zábavy. Najväčšou starosťou niektorých je postaviť vianočný stromček, ozdobiť ho a uložiť pod neho darčeky. Výzdoba na námestiach, uliciach, domoch a vo výkladoch obchodov vytvára ilúziu čohosi, čo má veľmi ďaleko od pravého posolstva dní, ktoré sú pred nami. Aby sme toto posolstvo mohli počuť, je potrebné, aby v nás i okolo nás stíchol nielen zvuk okolitého sveta, ale najmä hluk našej vlastnej duše. Novonarodený Christos nás pozýva, aby sme svoje srdce naplnili láskou a súcitom, aby sme v sebe našli silu odpustiť všetkým, ktorí nás zranili a znova objavili radosť z Jeho slov: „Ľubíte drúh drúha" – milujte sa navzájom,".
„Ozdobme preto okrem vianočného stromčeka aj svoje srdce – dobrotou, láskavosťou, trpezlivosťou i všetkými ostatnými cnosťami. Poupratujme okrem svojich príbytkov aj vo vlastnej duši a zbavme ju „smetia" hriechu a zloby, strachu a úzkosti, zúfalstva a zatrpknutosti. Nasmerujme svoj duchovný pohľad na Slnko spravodlivosti, aby sa Jeho svetlo a teplo stali pre nás nevyčerpateľným zdrojom vnútornej premeny a obnovy. Nech aj nás tak ako kedysi perzských mudrcov ožiari svetlo poznania Spasiteľa ako Vostóka svýše – Východu z výsosti, aby sme spolu s celým svetom v úprimnej radosti srdca mohli zvolať: Hóspodi, sláva Tebí!,"
Na záver poprial všetkým krásne sviatky.
Dříve SPN informoval o tom, že metropolita Rastislav vysvetlil, kto je náš blížny a čo je pomoc blížnemu.
