Kázeň metropolity Rastislava pri príležitosti sviatku Bohozjavenia
Metropolita Rastislav slúžil Božskú liturgiu v deň sviatku Bohozjavenia.
V pondelok 19. januára 2026 viedol Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska, v katedrálným chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského liturgiu u prílezitosti svátku Bohozjavenia – Krstu Iisusa Christa. Slávnostnú božskú liturgiu spolu s ním slúžili predstavený chrámu mitr. prot. Michal Švajko, jeromonach Milan Petrisko a archidiakon Maxim (Durila), informuje Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove.
V priebehu liturgie metropolita Rastislav predniesol kázeň, v ktorej sa zamýšľal nad udalosťou Bohozjavenia v rieke Jordán. Vo svojich slovách zdôraznil, že táto udalosť každoročne pripomína, že Boh nezostal ľahostajným pozorovateľom ľudských trápení a úzkostí, ale vstúpil do dejín sveta, aby človeka osvetlil, posvätil a priviedol k plnosti života. Kázeň zaznela v plnom znení takto:
„On vstúpil do Jordánu zmätkov, pádov a hriechov každého z nás. Krstom v jordánskych vodách začal Christos Svoje verejné pôsobenie a slová Jeho Otca: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie" (Mt 3, 17) potvrdzuje Svätý Duch, ktorý na Neho zostupuje v podobe holubice. Svätý Gregor Teológ tento moment opisuje slovami: „Christós prosviščájetsja, i prosviščájet vés mír". V okamihu Christovho krstu bol človek povolaný úplne zmeniť spôsob svojej existencie, celú svoju ľudskú skúsenosť – premeniť strach a obavy na dôveru, zmätenosť zmyslov na duchovné rozlišovanie a zúfalstvo na nádej," povedal vladyka.
Od chvíle, keď sa človek vzdialil od Boha, nech by si vo svojom egoizme akokoľvek namýšľal, že je v poriadku a nikoho nepotrebuje, podľa vladyku zakúša vo svojej duši a vo svojom srdci duchovnú suchotu. Suchotu, ktorú – ak trochu otvoríme oči – uvidíme nielen vo vlastnom vnútri, ale aj vo svete, v ktorom žijeme.
„Nespravodlivosť, nenávisť, násilie, vojny – všetko, čo svet trápi – sú prejavy tejto duchovnej suchoty. Človek ju nebol schopný odstrániť, lebo je slabý, lebo sa dostal pod vplyv hriechu a vášní. A tak prichádza Boh. Prichádza, aby znovu dal život ľudskej púšti; prichádza, aby dal človeku nový dych; prichádza, aby našiel tých, ktorí Ho budú nasledovať. A Evanjelium o tom hovorí: „Ľud, ktorý sedel v temnote, uvidel veľké svetlo" (Mt 4, 16)," skonštatoval vladyka.
Ako pokračoval, dnes budeme posväcovať vody – pretože Hospodin z nich Svojim krstom spravil kúpeľ našej spásy, v ktorom sa očisťujeme od svojich hriechov. Budeme posväcovať vodu, aby sme si všetci pripomenuli okamih nášho vlastného krstu – chvíľu, keď sme Christovi sľúbili, že sa zriekneme diabla, vyzlečieme z hriechu a zjednotíme s Bohom. Budeme posväcovať vodu, aby sme si pripomenuli Christove slová Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva" (Jn 3, 5).
„Niekto by sa mohol opýtať: je vôbec možné zachovať si blahodať krstu uprostred zhonu a hluku sveta, naprieč márnosťami, ranami a sklamaniami každodennosti? Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Christos neodníma pokušenia, ale dáva nám Svoje svetlo, aby sme ich premohli". Jeho svetlo neznamená, že duchovný zápas už pre nás nie je potrebný. Christovo svetlo premieňa našu životnú púť na cestu spásy," uviedol vladyka.
Sviatok Christovho krstu by nás mal podľa slov vladyku vždy podnietiť, aby sme sa zamysleli nad smerovaním nášho života a prehodnotili svoje zámery, ciele a plány. Mal by nám vždy pripomenúť to, čo sme kedysi sľúbili pri vlastnom svätom krste, a zároveň nás cez posvätenie vôd znovu posilniť v našom duchovnom zápase. Mal by nám pomôcť, aby sme si nezvykli na duchovnú bezcitnosť, nezmierili sa s hriechom a nepovažovali vnútornú temnotu za prirodzený stav ľudského života.
„Boh nezostáva vzdialený od ľudskej núdze. Ak mu dáme príležitosť, On tak ako kedysi do vôd Jordánu, zostúpi aj do našich úzkostí a trápení, aby premenil a posvätil náš život. Nezostaňme tými, ktorí sa na Svetlo len pozerajú. Staňme sa jeho nositeľmi vo svete — buďme ľuďmi pevnými, pokojnými, so srdcom plným viery, lásky a nádeje. Dokazujme moc viery v Christa nielen slovami, ale predovšetkým svojim životom. Znášajme nedostatky iných tak ako Christova Cirkev, ktorá kedysi otvorila svoje náručie a prostredníctvom svätého krstu prijala každého z nás – so všetkými našimi ranami, slabosťami, strachmi i očakávaniami – aby nás povolala nie k farizejskej dokonalosti, ale k úprimnému pokániu a zjednoteniu s Bohom. Preto podľa príkladu nášho Spasiteľa zostúpme aj my do svojho vlastného Jordánu duchovného zápasu, zanechajme v ňom to, čo nás ťaží, prijmime Božiu blahodať a bez obzerania sa naspäť vytrvalo kráčajme po ceste, ktorá vedie do radosti nebeského Kráľovstva. Veď práve túto cestu otvoril pre nás Christos, Ktorý sa kvôli nám ľuďom a pre našu spásu nechal pokrstiť vo vodách Jordánu. Tomú sláva i deržáva vo víki vikóv!," dodal vladyka.
Po zaambónovej modlitbe sv. liturgie vykonal vladyka Rastislav spoločne s duchovnými katedrálneho chrámu tradičné veľké posvätenie vôd.
Dříve SPN psal o kázni metropolity Rastislava pri príležitosti sviatku Narodenia Christa.
